| Singular | Dual | Plural |
| Nominative |
आपूर्यमाणा
āpūryamāṇā
|
आपूर्यमाणे
āpūryamāṇe
|
आपूर्यमाणाः
āpūryamāṇāḥ
|
| Vocative |
आपूर्यमाणे
āpūryamāṇe
|
आपूर्यमाणे
āpūryamāṇe
|
आपूर्यमाणाः
āpūryamāṇāḥ
|
| Accusative |
आपूर्यमाणाम्
āpūryamāṇām
|
आपूर्यमाणे
āpūryamāṇe
|
आपूर्यमाणाः
āpūryamāṇāḥ
|
| Instrumental |
आपूर्यमाणया
āpūryamāṇayā
|
आपूर्यमाणाभ्याम्
āpūryamāṇābhyām
|
आपूर्यमाणाभिः
āpūryamāṇābhiḥ
|
| Dative |
आपूर्यमाणायै
āpūryamāṇāyai
|
आपूर्यमाणाभ्याम्
āpūryamāṇābhyām
|
आपूर्यमाणाभ्यः
āpūryamāṇābhyaḥ
|
| Ablative |
आपूर्यमाणायाः
āpūryamāṇāyāḥ
|
आपूर्यमाणाभ्याम्
āpūryamāṇābhyām
|
आपूर्यमाणाभ्यः
āpūryamāṇābhyaḥ
|
| Genitive |
आपूर्यमाणायाः
āpūryamāṇāyāḥ
|
आपूर्यमाणयोः
āpūryamāṇayoḥ
|
आपूर्यमाणानाम्
āpūryamāṇānām
|
| Locative |
आपूर्यमाणायाम्
āpūryamāṇāyām
|
आपूर्यमाणयोः
āpūryamāṇayoḥ
|
आपूर्यमाणासु
āpūryamāṇāsu
|