| Singular | Dual | Plural |
| Nominativo |
अपरीवृता
aparīvṛtā
|
अपरीवृते
aparīvṛte
|
अपरीवृताः
aparīvṛtāḥ
|
| Vocativo |
अपरीवृते
aparīvṛte
|
अपरीवृते
aparīvṛte
|
अपरीवृताः
aparīvṛtāḥ
|
| Acusativo |
अपरीवृताम्
aparīvṛtām
|
अपरीवृते
aparīvṛte
|
अपरीवृताः
aparīvṛtāḥ
|
| Instrumental |
अपरीवृतया
aparīvṛtayā
|
अपरीवृताभ्याम्
aparīvṛtābhyām
|
अपरीवृताभिः
aparīvṛtābhiḥ
|
| Dativo |
अपरीवृतायै
aparīvṛtāyai
|
अपरीवृताभ्याम्
aparīvṛtābhyām
|
अपरीवृताभ्यः
aparīvṛtābhyaḥ
|
| Ablativo |
अपरीवृतायाः
aparīvṛtāyāḥ
|
अपरीवृताभ्याम्
aparīvṛtābhyām
|
अपरीवृताभ्यः
aparīvṛtābhyaḥ
|
| Genitivo |
अपरीवृतायाः
aparīvṛtāyāḥ
|
अपरीवृतयोः
aparīvṛtayoḥ
|
अपरीवृतानाम्
aparīvṛtānām
|
| Locativo |
अपरीवृतायाम्
aparīvṛtāyām
|
अपरीवृतयोः
aparīvṛtayoḥ
|
अपरीवृतासु
aparīvṛtāsu
|